Czech
mučit
verb (nedokonavý)
| singular | plural | |
|---|---|---|
| 1. person | mučím | mučíme |
| 2. person | mučíš | mučíte |
| 3. person | mučí | mučí |
| imperative | muč | mučte |
| participle active | mučil | |
| participle pasive | mučen | |
| Präsenspartizip masculine | muče | mučíce |
| Präsenspartizip feminine, neuter | mučíc | |
| verbal substantive | mučení | |