Tschechisch
poznačit
Verb (perfektiv)
Gram. Anmerkung: vid dokonavý
| Singular | Plural | |
|---|---|---|
| 1. Person | poznačím | poznačíme |
| 2. Person | poznačíš | poznačíte |
| 3. Person | poznačí | poznačí |
| Imperativ | poznač | poznačte |
| Partizip aktiv | poznačil | |
| Partizip passiv | poznačen | |
| Transgressiv masculinum | poznačiv | poznačivše |
| Transgressiv femininum und neutrum | poznačivši | |
| Verbalsubstantiv | poznačení | |