čeština
rozhlásit
sloveso (dokonavý)
Gram. poznámka: vid dokonavý
| jednotné číslo | množné číslo | |
|---|---|---|
| 1. osoba | rozhlásím | rozhlásíme |
| 2. osoba | rozhlásíš | rozhlásíte |
| 3. osoba | rozhlásí | rozhlásí |
| rozkazovací spôsob | rozhlas | rozhlaste |
| príčastie činné | rozhlásil | |
| príčastie trpné | rozhlášen | |
| prechodník, m. | rozhlásiv | rozhlásivše |
| prechodník, ž. + s. | rozhlásivši | |
| verbálne substantívum | rozhlášení | |