Mostrar todos los equivalentes
Checo
mučit
verbo (imperfectivo)
| singular | plural | |
|---|---|---|
| 1.ª persona | mučím | mučíme |
| 2.ª persona | mučíš | mučíte |
| 3.ª persona | mučí | mučí |
| imperativo | muč | mučte |
| participio activo | mučil | |
| participio pasivo | mučen | |
| participio presente masculino | muče | mučíce |
| participio presente femenino y neutro | mučíc | |
| sustantivo verbal | mučení | |