Checo
ohraničit
verbo (perfectivo)
Detalles gramaticales: vid dokonavý
| singular | plural | |
|---|---|---|
| 1.ª persona | ohraničím | ohraničíme |
| 2.ª persona | ohraničíš | ohraničíte |
| 3.ª persona | ohraničí | ohraničí |
| imperativo | ohranič | ohraničte |
| participio activo | ohraničil | |
| participio pasivo | ohraničen | |
| participio presente masculino | ohraničiv | ohraničivše |
| participio presente femenino y neutro | ohraničivši | |
| sustantivo verbal | ohraničení | |
❝
Significado 1
oddělit (hranicemi), omezit 1, vymezit 1
Sinónimos:
vymezit 1
omezit 1
omezit (significado 1)