Tschechisch
potupit
Verb (perfektiv)
Gram. Anmerkung: vid dokonavý
| Singular | Plural | |
|---|---|---|
| 1. Person | potupím | potupíme |
| 2. Person | potupíš | potupíte |
| 3. Person | potupí | potupí |
| Imperativ | potup | potupte |
| Partizip aktiv | potupil | |
| Partizip passiv | potupen | |
| Transgressiv masculinum | potupiv | potupivše |
| Transgressiv femininum und neutrum | potupivši | |
| Verbalsubstantiv | potupení | |
Bedeutung 1
pohanět 2
Synonyme:
pohanět 2