Tschechisch
vypučet
Verb (perfektiv)
Gram. Anmerkung: vid dokonavý
| Singular | Plural | |
|---|---|---|
| 1. Person | vypučím | vypučíme |
| 2. Person | vypučíš | vypučíte |
| 3. Person | vypučí | vypučí |
| Imperativ | vypuč | vypučte |
| Partizip aktiv | vypučel | |
| Transgressiv masculinum | vypučev | vypučevše |
| Transgressiv femininum und neutrum | vypučevši | |
| Verbalsubstantiv | vypučení | |