Czech
vypučet
verb (dokonavý)
Grammar details: vid dokonavý
| singular | plural | |
|---|---|---|
| 1. person | vypučím | vypučíme |
| 2. person | vypučíš | vypučíte |
| 3. person | vypučí | vypučí |
| imperative | vypuč | vypučte |
| participle active | vypučel | |
| Präsenspartizip masculine | vypučev | vypučevše |
| Präsenspartizip feminine, neuter | vypučevši | |
| verbal substantive | vypučení | |