čeština
končit
sloveso (nedokonavý)
Gram. poznámka: vid nedokonavý
| jednotné číslo | množné číslo | |
|---|---|---|
| 1. osoba | končím | končíme |
| 2. osoba | končíš | končíte |
| 3. osoba | končí | končí |
| rozkazovací spôsob | konči | končete |
| príčastie činné | končil | |
| príčastie trpné | končen | |
| prechodník, m. | konče | končíce |
| prechodník, ž. + s. | končíc | |
| verbálne substantívum | končení | |
Význam 1
činit konec, zakončovat, ukončovat
Synonymá:
ukončovat
zakončovat
Pre tento význam niesú dostupné žiadne verejné preklady.