Checo
skoncovat
verbo (perfectivo)
Detalles gramaticales: vid dokonavý
| singular | plural | |
|---|---|---|
| 1.ª persona | skoncuji; skoncuju | skoncujeme |
| 2.ª persona | skoncuješ | skoncujete |
| 3.ª persona | skoncuje | skoncují; skoncujou |
| imperativo | skoncuj | skoncujte |
| participio activo | skoncoval | |
| participio pasivo | skoncován | |
| participio presente masculino | skoncovav | skoncovavše |
| participio presente femenino y neutro | skoncovavši | |
| sustantivo verbal | skoncování | |
❝
Significado 1
ukončit (něco dlouhého, obtížného ap.)
❝
Significado 3
zbavit se (někoho nežádoucího), zúčtovat 2
Sinónimos:
zúčtovat 2
skončit (significado 5)