Checo
vypučet
verbo (perfectivo)
Detalles gramaticales: vid dokonavý
| singular | plural | |
|---|---|---|
| 1.ª persona | vypučím | vypučíme |
| 2.ª persona | vypučíš | vypučíte |
| 3.ª persona | vypučí | vypučí |
| imperativo | vypuč | vypučte |
| participio activo | vypučel | |
| participio presente masculino | vypučev | vypučevše |
| participio presente femenino y neutro | vypučevši | |
| sustantivo verbal | vypučení | |